Halloween pôvodne pochádza ešte z keltských čias: v noci z 31. októbra na 1. novembra sa Druidi lúčili s letom, ktoré patrilo bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina („Sam-fuin“ – koniec leta), ktorý vládol zime. Keďže keltský kalendár pozostával len z dvoch období - letného a zimného, išlo vlastne o oslavu Nového roka. Kelti verili, že táto noc, keď život (leto) odovzdáva žezlo vlády smrti (zime), je stena medzi svetom živých a mŕtvych taká tenká, že sa dá medzi nimi ľahko nadviazať kontakt (2.11. sa zas brány medzi svetmi zatvorili a otvorili sa až o rok). Aj keď tento zvyk pochádza z čias pred narodením Krista, oslavoval sa ešte v prvých storočiach nášho letopočtu.
Kelti verili, že v túto noc sa mŕtvi vracajú späť na zem, aby si vybrali na jeden rok telo, v ktorom sa usadia. Tí, ktorí sa nemali kam vrátiť, blúdili potom tmou a strašili. Zo strachu, aby si nevybrali práve ich vlastné, im prinášali rôzne obety a zakladali obrovské vatry na lúkach a v lesoch. Verili, že duše sa prídu ohriať k ohňu a ľuďom dajú pokoj. Žiara a hluk zároveň mali odohnať zlých duchov a démonov. Tých mali vyľakať aj hrôzostrašné tváre vyrezávané na kaleráb a kapustu, ktoré si ľudia nechali pred dverami svojho domu. Verili, že sa týmto spôsobom vyhnú konfliktom so svetom temna.
Každoročne sa usporiadali obrovské hostiny a zapálili vatry. Začínalo sa oslavovať s východom prvej hviezdy. Mŕtvym predkom sa nosili všelijaké dobroty, aby boli motivovaní sa na krátky čas znova vrátiť medzi živých a pozakrývali sa zrkadlá, pretože sa verilo, že v túto noc si mŕtvi neuvedomujú, že už nepatria medzi živých. Tak sa mohli udržiavať aj po smrti kontakty medzi najbližšími. V záhradách sa zakopávali do zeme jablká pre duše zomrelých v tom roku.
Táto noc patrila mágii, čarom a zázrakom. Verili, že v túto noc nastáva Nový rok, a tak sa venovali meditáciám, vešteniu (napríklad z kostí) a proroctvám. Zaujímali ich najmä otázky vojny, politiky, úrody, zdravia a chorôb. Bohom nosili obety, aby si ich naklonili a pomohli im pri čítaní budúcnosti. Občas konali aj zvieracie, alebo ľudské obety (väčšinou to bol zajatec, alebo inak "nepodstatná" osoba).
Dnes je deň „Všetkých svätých“ kresťanským sviatkom. Prechod však nebol jednoduchý. Hoci si ľudia na kresťanskú vieru zvykali pomerne rýchlo, staré pohanské zvyky a tradície sa aj napriek tomu stále udržiavali. Cirkev sa teda rozhodla staré zvyky prispôsobiť kresťanstvu „aby ľudí uchránili pred hriechmi“.
V roku 837 vyhlásil pápež Gregor IV., že pohanský sviatok Samhain bude patriť aj v kresťanskej cirkvi mŕtvym. Tak sa z 1. novembra, pohanského Samhainu, stal sviatok Všetkých svätých a nasledujúci deň bol vyhlásený za Deň všetkých duší. Tak boli všetci spokojní – cirkev sviatok zmenila na svoj obraz, ale jednoduchí ľudia neprišli o svoje zvyky. Názov Halloween , ako ho poznáme dnes, vznikol až v 16. storočí. Zaviedla ho protestantská cirkev, pod menom „All Hallowed Evening“. Od tohto premenovania sa sviatok stal oficiálne kresťanským.
Rituály konajúce sa na tento sviatok majú za úlohu zbaviť sa negatívnych aspektov človeka, aby sa mohol nový rok začať "nanovo", je čas pre nové začiatky a zmeny, vydiskutovanie si všetkých slovných urážok z minulých rozhovorov medzi blízkymi a udobrovanie sa. Ak si chcete privolať splnenie snov - postavte sa pred zrkadlo po západe slnka a želajte si niečo pekne. V túto noc sa môžeme zbaviť zlozvykov ak ich napíšeme na kúsok papiera a spálime v ohni.
Významnou súčasťou Halloweenu je oheň. Nielen ten v spomínanej tekvici, ale i ten domáci. Krb by mal v túto noc horieť bez prestania, za oknom by rovnako mala horieť sviečka. Nenechávajte otvorene okná, dvere a bezpečnosť svojho domova si užívajte skôr ako zapadne slnko. Noc ako stvorená na veštenie a všetky parapsychologické javy. Tabu počas sviatku je zdržiavanie sa v tmavých priestoroch a tme, jedenie hrozná alebo iných bobúľ, samota.
Symbolmi sviatku sú farby čierna, oranžová, červená, hnedá, zlato-žltá; lampy, lampášiky, lampióny, prútené metly, masky, kotol, spln mesiaca, netopiere, mačky, psy, moriaky, sviečky.... Typické pre tento sviatok sú tiež všetky druhy korenia, tekvice, jabloň, mäta, dubové listy, chryzatémy... jedlá z posledného zberu úrody, fotky milovaných zosnulých, podobizne bohýň, sušenie zimných bylín.
V Írsku oslavovali túto magickú noc trochu inak - boli od západu slnka prezlečení za strašidlá a príšery. Domnievali sa, že ak budú vyzerať hrôzostrašne, tak ich návštevníci z druhého sveta nebudú považovať za živých a neprivlastnia si ich telá. Masky a kostýmy slúžili tiež na zastrašenie zlých duchov. Írski vysťahovalci priniesli v 19. storočí tento sviatok aj do severnej Ameriky kde ľudia dovtedy oslavovali na festivaloch úrodu, rozprávali si príbehy o mŕtvych, o znakoch nešťastia, či mystických symboloch. Tu sa veľmi rýchlo stal atraktívnym aj pre ostané deti. Postupom času sa zmodernizoval, kaleráb a kapustu nahradila viac pestovaná tekvica, a nadobudol súčasnú podobu. Výhody "dňa naruby" využívajú predovšetkým deti. Prezlečú sa do kostýmov, poriadne sa zamaskujú, vyberú sa do ulíc a chodia od domu k domu, aby si vypýtali sladkosti so slovami: „Trick or Treats?“ (Kúzlo, alebo Dobrotu?). Ak im domáci nedajú sladkosti, môžu sa tešiť, že ich „malé obludy“ poctia nejakým žartíkom (napr. obhádžu dom surovými vajíčkami, namydlia okná, poprevracajú kvetináče, zapália na verande prskavky) a nikto ich za to nepotrestá.
Zdroj: Internet