Vedecké pomenovanie Hypericum perforatum dostal ľubovník bodkovaný podľa starého názvu Hypericon-hypericum, ktorý uvádzali už v 1. storočí po Kristovi slávny znalec bylín Dioskorides a encyklopedický autor Plínius. Druhové pomenovanie perforatum, čo v preklade z latinčiny znamená prevŕtaný, dostala táto rastlinka podľa priesvitných bodkovaných lístkov.

Minulosť opradená poverami

Ľubovník bodkovaný, ktorý možno niektorí poznajú aj pod ľudovými názvami (bylina svätého Jána, čarovník, červený zvonček, koreň matky Božej, svätojánska bylina, trezalka), je asi 25 až 60 centimetrov vysoká divo rastúca a bohato rozvetvená rastlinka s viacerými stonkami, ktorá obľubuje slnečné stráne. Spoznáte ho pomerne ľahko podľa jeho jasných zlatožltých kvetov s veľkým množstvom tyčiniek (okolo 50 až 60 na jednom kvete), ktoré tak, ako aj jeho listy pri pohľade do svetla vyzerajú ako poprepichované špendlíkom. Čierne bodky sú v skutočnosti malé žliazky alebo akési silicové nádržky – ak ich stlačíte, vytečie z nich pigment, ktorý sa pre jeho červenú šťavu prirovnával ku krvi z rán svätého Jána. Podľa legendy ľubovník vznikol z krvi, ktorá vsiakla do zeme po sťatí Jána Krstiteľa. Legenda hovorí, že keď roztopašnej a zúrivej Herodias, manželke kráľa Herodesa, priniesli na mise hlavu Jána Krstiteľa, ona v návale zúrivosti, že neutajil jej zlé skutky, poprepichávala jeho jazyk a z krvi, ktorá stiekla na zem, vyrástla rastlinka. „Krv svätého Jána“ je vlastne červenofialové farbivo hypericín.

Ľubovník bodkovaný bol obľúbenou liečivou rastlinou už v staroveku a stredoveku. Už za čias starých Grékov sa používal ako prostriedok na hojenie vredov, kožných poranení, napríklad spálenín, alebo ako prostriedok na zlepšenie prúdenia moču (výťažky z ľubovníka sú mierne močopudné), alebo ako protijed hadieho jedu. Takisto bol súčasťou lieku proti zimnici, ochoreniam kĺbov a zápche. Ľubovník sa však odpradávna nepoužíval len na liečenie rôznych chorôb, ale slúžil aj na čarovanie a zaháňanie zlých síl. Od dávnych čias ho považovali za čarovnú bylinku, ktorá sa uplatnila v mágii. V Európe dostal pomenovanie Fuga daemonum.

Starí Gréci a Rimania verili, že ľubovník zaháňa zlých duchov, a tak do dverí a okien vešali zväzok ľubovníka, aby ním odohnali všetkých zlých duchov a aby sa domu vyhýbali blesk a požiar. S podobným cieľom sa jeho odvar podával aj duševne chorým, ktorých považovali za posadnutých zlým duchom. Žltá farba kvetov sa podľa teórií starých Grékov spája s prvkom ohňa, čo značí cholerickú povahu a liečbu žltačky alebo hystérií. Zo šťavy ľubovníka tajne pridanej do nápoja sa pripravoval aj „nápoj lásky“ na získanie lásky osoby, ktorá sa z neho napila. Nevydaté ženy si kládli ľubovník pod vankúš, čo malo privolať sny o ich budúcom manželovi. Odtrhnutý pri letnom slnovrate alebo v piatok vo forme amuletu mal chrániť pred duševnými chorobami. Ľubovník sa podával aj proti námesačnosti a bosorkám sa prikladal na ústa, aby hovorili pravdu. Nemalý záujem o ľubovník prejavili aj alchymisti, ktorých fascinovala predovšetkým „zázračná“ premena žltých kvetov na červený olej.

Ľubovník proti depresii

V 80-tych rokoch minulého storočia vedci zistili, že ľubovník je silný a účinný prírodný prostriedok proti depresiám. Ako presne pôsobí ľubovník proti depresii, nie je známe. Komisia odborníkov pri Spolkovom zdravotníckom úrade v Nemecku je presvedčená, že hypericín obsiahnutý v bylinke potláča enzým monoamín-oxidáse, ktorý rozkladá prebytočné biologické amíny. Podľa najnovších výskumov príčinou depresie je práve nízka hladina biologických amínov.

Predpokladá sa teda, že práve červené farbivo hypericín pôsobí ako aktívna látka, ktorá zlepšuje najmä mierne depresie, neurózy a migrény. Zmierňuje psychické napätie, pocity strachu, odstraňuje stres a vyvoláva pocit príjemnej duševnej a vnútornej pohody. Na rozdiel od klasických sedatív neutlmuje a neuspáva, a nie je návyková. Účinok je, podobne ako pri iných bylinkách, jemnejší ako účinok liekov a vedľajšie účinky sú len minimálne a zriedkavé (nutkanie na vracanie, vyrážky, únava a nepokoj). Z hľadiska fyziologických účinkov nemožno nespomenúť, že podporuje dýchanie buniek ako jeden zo základných procesov látkovej výmeny a zároveň prospieva všetkým orgánom tela. Pri miernej depresii sa môžete cítiť unavení, precitlivelí, podráždení, nešťastní a unavení, život sa vám môže zdať o niečo zložitejší. V takom prípade môže byť šálka dobrého ľubovníkového čaju prospešná.

Hypericín má však aj jednu zvláštnosť, na ktorú by si mali dávať pozor najmä ľudia s pokožkou citlivou na slnečné žiarenie - pri súčasnom pôsobení slnečného žiarenia totiž vyvoláva kožné ochorenie hypericizmus (fotosenzibilný účinok, čiže alergiu na slnko).

Ako správne zbierať ľubovník

Hneď ráno, len čo preschne ranná rosa, sa zbiera kvitnúca vňať tesne pred úplným rozkvitnutím, bylinka ešte počas sušenia dokvitne. Kvitnúca vňať sa odrezáva veľmi opatrne, v dĺžke asi 20 až 30 centimetrov. Suší sa v tenších vrstvách na plechu vyloženom papierom alebo zviazaná do kytičiek zavesených na šnúre najlepšie v tieni vo vzdušnej miestnosti. Správne sušený ľubovník si zachová svoje pôvodné sfarbenie a je takmer bez zápachu. Vysušený môžete skladovať aj v papierových vreckách.

Zdroj: WELLness magazín 2008/11